Jedným z fenoménov 20. a 21. storočia sú takzvaní hacktivisti. Sú to hackeri, ktorí svoje znalosti využívajú na dosahovanie politických či ideologických cieľov. Ich vplyvu sa nevyhlo ani Slovensko.
Termín hacktivista má pôvod v známej hackerskej skupine Cult of the Dead Cow, známej aj ako cDc, ktorá ho začala používať v roku 1996. Členovia cDc tak odkazovali na hackerov, ktorí svoje schopnosti využívajú na ochranu ľudských práv a slobôd, ako sú sloboda slova či právo na prístup k informáciám.
Dnes slovo získalo širší význam a zvyčajne odkazuje na aktivity využívajúce hackerské techniky, ako je napríklad DDoS útok, ktorých cieľom je vyjadrenie spoločenského alebo politického posolstva.
Azda k prvej široko medializovanej udalosti na Slovensku, ktorá by sa dala považovať za hacktivizmus, došlo v roku 2006. Neznámi hackeri sa vtedy nabúrali do Národného bezpečnostného úradu. Útok odhalil celý rad nedostatkov v zabezpečení, pričom najpamätnejšie je bezpečnostné heslo – nbusr123. Na prípade v tom čase spolupracovala aj FBI, ale pravých vinníkov sa nepodarilo vypátrať. Dvaja obvinení mladíci Jakub Červený a Patrik Lenárt boli súdom v roku 2010 oslobodení a zbavení všetkých obvinení.
Kým v predchádzajúcom prípade sa dá špekulovať, či naozaj išlo o hacktivizmus, v ďalších už nemôže byť pochýb. Jedna z techník využívaná hacktivistami je zmocnenie sa kontroly nad obsahom stránky. Medzi najmedializovanejšie prípady zaiste patrí nedávna udalosť, keď v januári tohto roka skupina hackerov vyfarbila stránku Slovenského hnutia obrody na ružovo.
V roku 2009 si hackeri vystrelili aj z vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sa práve ucházal o znovuzvolenie. Útočníci na jeho stránku pridali krátky zosmiešňujúci text.
Do rovnakej kategórie útokov sa po technickej stránke zaraďujú aj ďalšie dve udalosti, pri ktorých boli terčom kandidáti na prezidenta republiky. V prvom prípade išlo o Zuzanu Martinákovú (prezidentské voľby 2009) a v druhom prípade o Roberta Fica (prezidentské voľby 2014). V oboch prípadoch na ich stránke útočník zverejnil uveriteľne vyzerajúce vyhlásenie o odstúpení.
Voľby bývajú ostro sledovanou záležitosťou a nie je prekvapením, že sa hacktivisti snažia zviditeľniť práve počas nich. Kým sa jedná o relatívne neškodné akcie, aké sme popísali vyššie, bezpečnostné riziko hacktivistických akcií nie je príliš veľké. To sa však neplatí, keď sa hacker zameria na volebné výsledky.
Na Slovensku sme zatiaľ zaznamenali dve výraznejšie snahy hackerov zaútočiť na stránky Štatistického úradu a volbysr.sk, a to počas komunálnych volieb v roku 2014 a počas tohtoročných parlamentných volieb. Ani v jednom z prípadov nedošlo k spochybneniu výsledkov. Napriek tomu však ide o nebezpečné útoky, pretože voľby sú kľúčovým demokratickým mechanizmom. Hodnoverný priebeh volieb je jednou z hodnôt, na ktorej demokracie stoja. Preto je kriticky dôležité, aby štátne inštitúcie boli na podobné hrozby dobre pripravené.
Za vyššie spomenutými útokmi obvykle stoja jednotlivci alebo malé skupinky. V zahraničí sa však hacktivisti už dlhoročne zoskupujú do väčších a organizovanejších zoskupení. Asi celosvetovo najznámejšou skupinou sú Anonymous. Paradoxne patria medzi tie najmenej organizované skupiny hacktivistov, za čo ich často kritizujú, keďže sa stáva, že si ich členovia navzájom odporujú vo vlastných vyhláseniach. Decentralizovaná až anarchistická povaha Anonymous im však umožňuje udržiavať veľkú členskú základňu.
Na Slovensku sa prvýkrát prezentovali v roku 2012. Ich prvým terčom sa stala strana 99%, ktorá podľa nich ukradla myšlienku hnutia Occupy.
Cieľom hnutia sa stali aj štátne inštitúcie. Prvou obeťou bola stránka Úradu vlády, ktorá nefungovala 11 hodín. Išlo o súčasť protestu proti podpísaniu kontroverznej dohody ACTA. Anonymous podporili aj protesty Gorila, počas ktorých vyradili stránku ministra spravodlivosti, neskôr aj Národnej rady Slovenskej republiky, a zaútočili aj na finančnú skupinu Penta. Ich aktivita následne utíchla.
Najnovšími politicky motivovanými údalosťami boli napadnutie stránky petície proti ministrovi Robertovi Kaliňákovi a útok proti strane Smer-SD. Tá však útok popiera. Tvrdí, že napadnutá doména www.vladnybalicekpreludi.sk jej nepatrila a ani nepatrí a hypertextové prepojenie, ktoré odkazovalo na porno stránku, má na svedomí neznámy vlastník.
Obeťami hacktivistov sa však nestávajú len štáty, často napádajú aj súkromné spoločnosti. U nás stoja za zmienku najmä dva prípady. Už spomínaný útok na Pentu počas protestov Gorila a útok na Váhostav v roku 2015. Obe firmy sa však stali cieľmi práve pre svoje údajne korupčné pletky s členmi vlády.
V histórii slovenského hacktivizmu sa objavili aj falošné obvinenia. Aliancia za rodinu dostala od štátu pokutu za porušenie zákona o verejných zbierkach. Na svojej stránke propagovala verejnú zbierku na svoju podporu, ktorá však nefigurovala v oficiálnom registri. Právnik zastupujúci Alianciu za rodinu tvrdil, že za to môžu hackeri s úmyslom poškodiť im. Jeho tvrdenie sa nepotvrdilo a občianske združenie dostalo pokutu 600 eur.
(PP)